Ako sa spojenci vykašľali na Československo

ako sa spojenci vykaslali na ceskoslovensko

V septembri 1938 roku sa ocitlo Československo na prahu vojny s Nemeckom, Maďarskom a Poľskom po tom, ako naša krajina odmietla prijať Hitlerove požiadavky. Británia, Francúzsko a ani Rusko nám pomocnú ruku nepodali.


19. septembra 1938 vyzvala vláda Anglicka a Francúzska československú vládu, aby odstúpila pohraničné oblasti Nemecku. Československá vláda túto požiadavku odmietla.

20. septembra poslalo vedenie SSSR Eduardovi Benešovi telegram, v ktorom Stalin potvrdil, že je pripravený pomôcť Československu.

21. septembra vyslanci Veľkej Británie a Francúzska predložili Československu ultimátne požiadavky, na ktoré vláda pristúpila, čo vyvolalo v Československu demonštrácie.

22. septembra padla vláda Milana Hodžu a bola nastolená úradnícka vláda na čele s generálom Syrovým.

23. septembra 1938 bola vo večerných hodinách vyhlásená mobilizácia Československa.

Vojnu chcelo proti nám viesť Nemecko, Maďarsko a Poľsko.

Mobilizovaných bolo 1 250 Čechov a Slovákov, ktorí boli pripravení brániť našu vlasť.

Vtedy nikto netušil, aká zrada sa na nás chystá.

25. septembra odmietlo Československo Hitlerove požiadavky.

26. septembra vyslal Chamberlain svojho vyjednávača na jednania s Hitlerom do Berlína.

28. septembra napísal Chamberlain Hitlerovi, že všetko podstatné môže získať bezodkladne a bez vojny.

nice

30. septembra bola podpísaná Mníchovská dohoda, ako sa dnes hovorí “O nás bez nás”. Nemecko, Taliansko, Veľká Británia a Francúzsko, bez účasti našej krajiny podpísali mníchovský diktát, ktorý následne prijala Československá vláda.

Československo bolo pripravené na vojnu, dočkalo sa od spojencov zrady. Od roku 1924 malo Československo podpísanú spojeneckú zmluvu s Francúzskom, ktorá garantovala krajine územnú nedotknuteľnosť v prípade útoku Nemecka alebo Maďarska.

Francúzsko nás zradilo, Veľká Británia predala a SSSR sa k nám nemalo ako dostať, pretože Poľsko odmietlo presun vojsk cez svoje územie a Rumunsko tiež.

Pomôžu nám v budúcnosti naši “západní partneri”?