História

Predpokladané založenie Ľubovnianskeho hradu je datované do druhej polovice 13. storočia, no prvá zmienka pochádza z r.1311. Podľa tejto zmienky sa vdova po veľmožovi Omodejovi Abovi a jeho synovia zaväzujú vrátiť hrad Ľubovňa kráľovi. Z toho však vyplýva, že ho založil kráľ. Pre vzburu Abovcov však k odovzdaniu hradu nedošlo a kráľovské vojsko ho o rok neskôr muselo dobyť. Kráľ ním odmenil Filipa Drugetha. V r.1330 sa hrad vrátil kráľovi.

V roku 1412 sa hrad spolu s 13. spišskými mestami a panstvami Ľubovnianskeho a Podolíneckého hradu dostal do poľského zálohu. Na Ľubovnianskom hrade sídlili starostovia zálohovaných miest. Z poľských kapitánov Spiša vynikal Peter Kmit a po daní hradu do zálohu Mikulášovi Jordánovi od r.1522 zrejme pokračoval Petrov syn rovnakého mena. V roku 1432 a 1451 ho poškodili počas husitských vojen, v roku 1553 ho takmer zničil veľký požiar. O jeho obnovu sa zaslúžil v roku 1555 Štefan Boner a do roku 1557 ho obohatili o renesančné prvky. Hrad nákladne renovovali a rozšírili, pričom veľkú pozornosť venovali protitureckému renesančnému pevnostnému zariadeniu. V rokoch 1591 – 1745 mala starostovstvo zálohovaných miest v dedičnej držbe poľská kniežacia rodina Lubomirski, počas vlády ktorej sa vykonali na hrade viaceré stavebné práce. Upravovali objekty na terase druhého nádvoria, na juhozápadnom nároží, opravili dovtedajšie budovy hradu a mnohé z nich ukončili dekoratívnymi atikami. Za bojov o poľský trón hrad v roku 1587 na dva roki obsadilo rakúske vojsko a onedlho nato v r.1593 ho kúpil spišský kapitanát Sebastián Lubomirski, ktorého magnátsky rod získal hrad v r.1634 dedične.

V 17. storočí bol hrad rozšírený a zbarokizovaný. V roku 1647 postavili kaplnku a vybudovali tretie nádvorie. Manželka Alberta III. a starostka zálohovaných miest, Mária Jozefína, nariadila uskutočniť opravu hradu. Projekt vypracoval Francesco Placidi v polovici 18. storočia, ale nezrealizoval sa. V rokoch 1754 až 1756 došlo len k najnutnejším úpravám a v tomto stave hrad kúpil Henrich von Brühl. V r.1768 z hradu utiekol známy dobrodruh Móric Beňovský, ktorý tam bol väznený. V roku 1772 sa zálohované spišské mestá vrátili Uhorsku. Hrad prestal byť sídlom starostu zálohovaných miest a jeho význam upadol. Využívali ho ako kasáreň, neskôr slúžil ako skladisko a napokon ho v roku 1819 štát predal J.Felixovi Raiszovi, ktorého rodina však hrad v r.1880 prepustila mestu pre nákladnú údržbu. Ani mesto nezvládalo hrad udržiavať a preto ho v roku 1883 odpredalo. Novým majiteľom bol poľský gróf Zamoyski, ktorý nechal v roku 1930 opraviť kaplnku a obytný trakt na južnej terase a zriadil tu malé múzeum. V jeho vlastníctve bol hrad do roku 1945. Krátko po tomto roku sa zrekonštruovaný objekt využíval ako škola v duchu doby. Až v roku 1971 sa začal na hrade archeologický a architektonický výskum. Najnovším prírastkom je zastrešenie hlavnej veže a jej postupná oprava.

Táto stránka používa cookies. Viac

Súbory cookie sú malé textové súbory, ktoré môžu byť do prehliadača odosielané pri návšteve webových stránok a ukladané do vášho zariadenia (počítača alebo do iného zariadenia s prístupom na internet, ako napr. smartphone alebo tablet). Súbory cookie sa ukladajú do priečinka pre súbory vášho prehliadača. Cookies obvykle obsahujú názov webovej stránky, z ktorej pochádzajú, platnosť a hodnotu. Pri ďalšej návšteve stránky webový prehliadač znovu načíta súbory cookie a tieto informácie odošle späť webovej stránke, ktorá pôvodne cookie vytvorila. Súbory cookie môžeme používať na našich webových stránkach na zobrazenie obsahu a reklám, ktoré sú prispôsobené vašim záujmom. Tieto malé textové súbory cookies môžu zhromažďovať informácie o vašich zvyklostiach pri prehliadaní našich webových stránok. Stránka používa služby tretích strán, ktoré môžu umiestniť na vašom počítači súbory cookies. Jedná sa o Google Analytics, Google Adsense, Facebook, PayPal.

Zavrieť