Európsky súd prijal rozhodnutie, že Nemecko nemusí platiť nezamestnaným migrantom z iných krajín EÚ dávky v nezamestnanosti pri neprítomnosti „ekonomickej aktívnosti“.

Základom na bezprecedentné rozhodnutie Európskeho súdu bol nárok 25 ročnej občianky z Rumunska Elisabethy Dano, ktorá teraz žije v Lipsku vo Východnom Nemecku.

Táto žena dostávala príspevok vo výške 371 eur na syna, ktorého porodila v Nemecku v 2010 roku.
Miestne úrady jej odmietli vyplácať príspevky v nezamestnanosti po tom, ako uznali, že si nedostatočne aktívne hľadá prácu.

Okrem toho nemá vzdelanie v žiadnej profesií a nepozná nemecký jazyk.
 

 
Európsky súd sa postavil na stranu miestnych úradov a rozhodol, že táto žena a jej syn nemôžu žiadať o povolenie na pobyt v Nemecku, pretože nemajú dostatočné prostriedky na živobytie.

Súd tiež rozhodol, že prisťahovalci z iných členských krajín EÚ majú právo zdržiavať sa v inej krajine EÚ počas troch mesiacov.

Počas tohoto obdobia nie je prijímajúca krajina povinná platiť sociálne dávky počas tohoto obdobia. V prípade, že imigranti ostávajú na území danej krajin po dobu od troch mesiacov do troch rokov, ich právo na ďaľší pobyt závisí od schopnosti zabezpečiť seba a svoju rodinu.

Toto rozhodnutie môže v podstate úpne zrušiť rozšírený „sociálny turizmus“ v Európe, o čo sa už dlho usiluje hlavne Nemecko a Veľká Británia. Okrem toho toto uznesenie o odmietnutí vyplácať dávky nezamestnaným nie je proti pravidlám a princípom EÚ.

Voľný pohyb za prácou je základným princípom EÚ. Vďaka tomuto princípu môžu všetci občania EÚ pracovať v ktorejkoľvek členskej krajine EÚ bez pracovného povolenia.

Najviac postihnuté sú sociálnym turizmom Veľká Británia, Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Dánsko a najviac turistov je z Rumunska a Bulharska.