Šedá veverička proti červenej v Británii. “Imigrant” bol silnejší

vevericka-cervena

Šedé veveričky doviezli vo Veľkej Británie zo Severnej Ameriky v XIX storočí spolu s dovážaným drevom z tamojších lesov. Tieto veveričky sa rýchlo rozmnožili a ich populácia je dnes v Británii niekoľko milionová.


Britská alebo európska červená veverička je menšia veľkosťou, huňatejšia a nie je taká agresívna ako severoamerická šedá.
Červená veverička sa volá odborne veverica stromová alebo veverica obyčajná (Sciurus vulgaris) a šedé alebo sivé veveričky sa volajú veverice karolínske (Sciurus carolinensis).

Dnes je počet červených veveričiek v Británii menší ako 30 tisíc, pred ôsmimi rokmi sa ich počet odhadoval ešte na 160, takže počet červených veveričiek neustále klesá. Najviac je pôvodných veveričiek v Škótsku.
Naopak počet šedých veveričiek rastie a pred ôsmimi rokmi sa ich počet odhadoval na 2,5 milióna, dnes už na 3 milióny. Na ochranu európskych veveričiek sú postavené pasce na šedé veveričky, a tiež šedé veveričky lovia. Britská vláda vydelila na túto formu ochrany červených veveričiek 150 tisíc libier.

Mnohé pokolenia Angličanov vyrástli na rozprávkach Beatrix Potter o veveričke s menom Nutkin.

Šedé veveričky okrem toho prenášajú vírusy kiahní, voči ktorému sú samé rezistentné, avšak červené veveričky od tohto vírusu zomierajú.

Šedé veveričky sú trest pre záhradkárov a aj pre poľovníkov a národné parky.

Šedé veveričky majú v Spojenom kráľovstve oficiálne status škodcov.

Vláda sa snaží znížiť ich počet. Mäso šedých veveričiek sa snažili predstaviť ako delikatesu, a zvýšiť tým popularitu lovu na tieto zvieratá. Ničenie šedých veveričiek humanitnou cestou je zákonné, a dodnes je to jediný dostupný spôsob zníženia ich populácie.

V Newcastle sa dostali šedé veveričky dokonca do jedál, kde ich smažia v oleji ako rybu.

Prečo sa šedé veveričky v Británii tak dobre rozmnožili

Rýchla asimilácia a agresívne rozšírenie šedých veveričiek v Británii sa vysvetľuje pre nich priaznivými klimatickými podmienkami a tým, že nemajú žiadnych prirodzených “nepriateľov”, šelmy, ktoré by ich lovili ako to bolo v ich pôvodnom domove, v Severnej Amerike.

Šedé veveričky majú vysokú úroveň intelektu, sú fyzicky zdatné a šikovné. Šedé veveričky sú väčšie a silnejšie ako miestne. Geneticky sú navyknuté na tvrdú klímu a anglické počasie je pre nich ľahko zvládnuteľné. Šedé veveričky si agresívne nájdu jedlo a úkryt na úkor červených, ktoré nemajú takmer žiadnu šancu na výrazné zvýšenie svojej populácie.