Takéto dohody sú medzi Európskou úniou a Švajčiarskom, Tureckom, Kanadou a ďalšími krajinami.

Najatraktívnejší je švajčiarsky model.

Avšak Švajčiarsku trvalo dvadsať rokov na dosiahnutie dnešných dohôd s EÚ. Spolu má Švajčiarsko viac ako sto jednotlivých zmlúv a dohôd v rôznych sférach. A dokonca aj dnes má Švajčiarsko obmedzený prístup k jednotnému trhu.

Najväčšie bariéry má alpská krajina v odvetví poľnohospodárstva a služieb.

Švajčiarsko je tiež povinné zabezpečiť voľný pohyb pre prisťahovalcov.

Vo Švajčiarsku pripadá na jedného pôvodného obyvateľa štyrikrát viac prisťahovalcov z EÚ ako je tomu vo Veľkej Británii.

V Tureckom modely sú tiež svoje nedostatky. Napríklad, keď EÚ podpisuje obchodnú dohodu s treťou krajinou, Turecko je povinné otvoriť svoj trh automaticky aj pre danú krajinu za rovnakých podmienok, to znamená povoliť dovoz. A tretia krajina nie je povinná otvoriť svoj trh pre turecký export.

Ešte menej vhodný je kanadský model: napríklad kanadské finančné spoločnosti nemôžu priamo poskytovať služby v EÚ, avšak sú povinné otvoriť dcérske pobočky na území Európskej únie.

Aké sú reálne alternatívy členstva Veľkej Británie v Európskej únii? Tri rôzne modely