Wieliczka leží neďaleko od Krakova. Kvôli soľným baňiam je Wieliczka obrovská prírodná atrakcia pre domácich aj zahraničných turistov. Hovorí sa, že soľné bane vo Wieliczke patria k najstarším na svete a od roku 1978 sú zaradené do kultúrneho dedičstva UNESCO.
Soľné bane Wieliczky sú umiestnené prakticky v strede mestečka. Prostredie je veľmi žičlivé pre turistov.
Najstarší dokument spomínajúci Wieliczku pochádza údajne od Kazimíra I. z roku 1044. Podľa zachovaných donačných listín sa tu soľ ťažila už za Boleslava Chrabrého v 10. a 11. storočí. Získavala sa lámaním blokov soli alebo odparovaním soľanky zo slaných jazierok. Soľ bola v stredoveku platidlom, pravdepodobne rovnako cenným ako zlato alebo ešte cennejším. V 14. storočí obchod s kamennou soľou vytváral už 30% dôchodku poľského štátu. A v polovici XV. storočia dôchodky zo župy, kam patrila Wieliczka, šli na budovanie kráľovského radu Wawel v Krakove. Soľ bola taká dôležitá surovina, že poľský kráľ Kazimír Veľký vydal v roku 1368 dokument Štatút Kazimierowski, ktorým upravoval práva a povinnosti úradníkov riadiacich ťažbu a cenu soli a práce.
Ako v každej bani aj vo Wieliczka žijú podľa povestí dobrí trpaslíci, ktorí pomáhajú baníkom pri ťažbe.
Prehliadku bane spríjemnujú výklenky s trpaslíkmi, stalaktitmi a stalaknitmi kamennej soli a s najrozličnejšími soškami a reliéfmi, všetko vytesané z horniny, z ktorej sa získava soľ. Ukážka nástrojov a strojov, postáv baníkov, vypchaté kone názorne a často vtipne približujú vývin ťažby soli v priebehu času a podľa dostupných ľudských poznatkov.
Baňa Wieliczka je síce hlboká okolo 327 metrov, ale turisti sa dostanú len do 63 metrov a tu absolvujú 3, 5 km dlhú prechádzku baňou. Rokmi počet návštevníkov Wieliczky rastie, každý rok navštívi Wieliczku milión turistov.
Soľná baňa má aj vlastné múzeum a priestory, ktoré nie sú typické pre bane. Je tu kongresová hala ale aj sála, kde bývajú svadobné hostiny.
Ľudia už v 16.storočí vedeli, že soľ lieči angínu, podagru a iné choroby. Banský lekár Felix Boczkowski v roku 1839 liečil slanými kúpeľmi až 36 chorôb, medzi nimi i neplodnosť a hystériu. S obnovením využívania soľnej bane vo Wieliczke na liečebné účely sa začalo opäť v 20. storočí, v roku 1958, z iniciatívy profesora Mieczyslawa Skulimovského. Podzemné sanatórium, ktoré založil Skulimovský funguje doteraz. Ibaže v súčasnosti sa orientuje na liečbu astmy a alergií. V bani je totiž stabilná teplota štrnásť stupňov Celzia a nadpriemerná vlhkosť.
